Odpoveď P. Alexyho pánovi Rezetkovi na ospravedlneniePridať reakciu
Vážený pán V.Rezetka!
Priateľov si človek vyberá na základe vzájomných sympatií, spoločných názorov, blízkeho spôsobu zmýšľania a podobne. Prvý dojem môže byť niekedy mylný a stáva sa, že aj najlepší priatelia sa v istom bode rozídu. Tak ako manželia keď zistia, že spolu nemôžu existovať, tak sa rozvedú. Vás som do istej doby tiež považoval za priateľa, pokiaľ ste ma nedonútili zmeniť názor. Definitívne mi otvoril oči Váš výstup v Kalinove. Viem, že ste boli pod vplyvom emócií z Marekovho neúspechu a pod vplyvom alkoholu, čo však neospravedlňuje. Naopak, takéto vplyvy obyčajne napomôžu uvoľniť to, čo za normálnych okolností človek nepovie z rôznych dôvodov. Nejdem teraz vracať urážky, či emotívne výstupy, alebo obvinenia z neviem čoho všetkého, hoci verte, že by som vedel napísať značne nepekný príspevok. Ale nechcem ubližovať nikomu, ani Vám nie. Mrzí ma, že to takto skončilo, ale na druhej strane som rád, že viem, na čom som ako osoba. Môj vzťah k Vám bol v nedávnej minulosti viac ako nadštandardný a mám čisté svedomie, že som neurobil voči Vám, ani voči Marekovi nič zlé. Som rád, že som sa ovládol a v Kalinove som na Vás nereagoval, lebo by som musel povedať veci, ktoré by sa Vám nepáčili a ktoré by aj mňa mrzeli, že sa dostali na verejnosť. Je mi ľúto, ale Vaše ospravedlnenie ja ako osoba neprijímam, urobili ste niečo, čo je v mojich očiach neospravedlniteľné. Prosím, nepovažujte ma viac za svojho priateľa, ani ja Vás za svojho priateľa už nepovažujem. Privítam, ak sa vrátime k normálnym štandardným vzťahom dvoch slušných ľudí, ktorí sa navzájom rešpektujú a správajú sa k sebe slušne. Ja som takéhoto prístupu schopný. Nemám problém sa s Vami kedykoľvek stretnúť, slušne pozdraviť, podať ruku, pokojne sa porozprávať o čomkoľvek. Ale prosím, aby sme zanechali tykanie, ktoré som Vám ponúkol, čo bol podľa mňa a podľa môjho názoru a poznania z posledných dní, omyl.
Mrzí ma, že náš osobný vzťah riešime verejne, ale začali ste to Vy svojim nechutným výstupom v Kalinove. Inak by som si riešenie týchto našich osobných problémov ponechal na diskusiu medzi štyrmi očami. Nebudem sa viac vracať k tejto téme, pre mňa je uzavretá. Len Vám chcem pripomenúť jednu vec, o ktorej som si myslel, že ju s vami už nikdy nebudem rozoberať, nakoľko je príliš osobná a citlivá. Sám ste mi vtedy povedal, že Vám pomohli dvaja ľudia a jedným z nich bol Váš syn. Spýtajte sa prosím svojho syna Lukáša, kto ho zobudil a kto mu v tú osudovú noc po polnoci telefonoval a prosil ho, aby Vám zavolal.......
Viem, že zažívate neľahké obdobie a práve preto Vám a Vašej rodine úprimne prajem všetko dobré a želám veľa úspechov.
S úctou
Pavol Alexy



Autor: alexy {13/02/2011 17:22)